Kostol pôvodne zasvätený uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi postavili na miernej vyvýšenine uprostred obce v polovici 13. storočia a má románsky základ. Ide o jednoloďový kostol s polkruhovou apsidou, pristavanou južnou vežou a severnou sakristiou. Časť odborníkov predpokladala, že apsida bola pôvodne súčasťou veľkej románskej rotundy, no architektonicko-historický výskum túto teóriu vyvrátil. Dnešnú podobu kostola ovplyvnili prestavby v 17. storočí, keď došlo k zaklenutiu lode, vybudovaniu murovanej empory a predstavaniu južnej veže. V 18. storočí došlo k zmene okenných otvorov v duchu baroka a klasicizmu. Okolo roku 1800 bola v areáli kostola postavená aj murovaná samostatne stojaca zvonica.
Fresková výzdoba kostola je z prvej polovice 14. storočia a z 15. storočia, detail z nej sa stal aj logom kostola. Je to freska sv. Anny Samotretej (Metercia) s Pannou Máriou a Ježiškom, ktorú nájdeme na empore na severnej strane lode. Na tejto stene sa nachádza aj Panna Mária v Mandorle a výjav Klaňanie sa troch kráľov. Po dokončení reštaurovania sú prezentované monumentálne nástenné maľby v presbytériu. V strednom páse sú to postavy apoštolov, v priestore za oltárom alternované postavami uhorských kráľov sv. Ladislava a sv. Štefana a princa sv. Imricha.
Oproti kostolu cez cestu stojí historicky významná klasicistická budova osvietenskej školy z roku 1794, dnes je v nej obecný úrad. Lokalizácia a stav týchto národných kultúrnych pamiatok uprostred niekedy dôležitej obce nám vnukla nápad preštudovať možnosti revitalizácie blízkeho okolia kostola s pomocou miestnej komunity.